Projects - Performance - Installation - Photos

Viktor Frešo lives and works in Czechoslovakia

 

 

GOD IS LOVE GOD IS LOVE

GOD IS LOVE 
God Is Love, 2014,View of the instalations




God Is Love, 2014,View of the instalations





God Is Love, 2014,View of the instalations





God Is Love, 2014,View of the instalations





God Is Love, 2014,View of the instalations





God Is Love, 2014,View of the instalations





God Is Love, 2014,View of the instalations





God Is Love, 2014,View of the instalations





God Is Love, 2014,View of the instalations





God Is Love, 2014,View of the instalations





God Is Love, 2014, Performance with Marián Čekovský





God Is Love, 2014, Performance with Marián Čekovský





God Is Love, 2014,View of the instalations





Boh je láska, 2013, 40x80 cm





The Cunt project The Cunt project

The Cunt project 




Jiri George Dokoupil, 2013, C print





The Cunt, 2014, View of the instalation





Untitled 2012





Untitled 2012














OBJECTS OBJECTS

OBJECTS 




movie desk, 2013





case frame, 2013





Μεταμορφώσεις Βσλ Χβλ Μεταμορφώσεις Βσλ Χβλ

Μεταμορφώσεις Βσλ Χβλ 
Metamorfózy Václava Havla




Untitled, 2012, 60 x 44 cm, mixed media





Μεταμορφώσεις Βσλ Χβλ, Serigraphy album,2012, 60 x 44 cm, edition 55,





Ikona ( Μεταμορφώσεις Βσλ Χβλ ) Ikona, Type A, 2012, 41,4 x 30,8cm, AE 3/3








Viktor Frešo: Ikona ( Μεταμορφώσεις Βσλ Χβλ )
Ikona, Type A, 2012, 41,4 x 30,8cm, AE 3/3
(zo serie metamorfozy, Vaclava Havla)
produkcia, Miro Maglen, Viktor Frešo

Ikona bola vyrobena podla povodnych stredovekych postupov
- lepenie starého dreva
- zarezanie potrebného formátu a brúsenie
- povrchová úprava: morenie a šelaková politúra
- prilepenie textílie
- nanesenie vrstiev levkasu (zmes zajačieho kožného gleja a boloňskej kriedy)
- brúsenie a leštenie povrchu
- nakreslenie obrysov čínskym tušom
- polimentové zlatenie 23 aj štvrť karátovým zlatom
- pisanie ikony: nanášanie vrstiev vaječnej tempery (vaječný žĺtok, ocot, prírodné pigmenty, voda)
- po vyschnutí úprava tradičným damarovým lakom

 

Finally Nice Curator Finally Nice Curator

Finally Nice Curator  
view of the installation, 2012













The House The House

The House 
view of the installation, 2012
















Connection Connection

Connection 
view of the installation, 2012







Reaction Reaction

Reaction 
Performance, 2009






















Reaction on the Oskar Cepan Award 2009 participation, Finalist, Performance and view of the installation

Reakcia na text a vyzvu odbornej komisie k učasti na cene Oskara Čepana 2009


Miting Miting

Miting 
Viktor Frešo & Július Koller: Meeting 001




Viktor Frešo & Július Koller: Meeting 001, 2008, Print on aluminium, 60 x 80 cm








On Wednesday, 8 August 2007, at ten o’clock I came to a meeting with Julo Koller agreed long time ago. We discussed our cooperation which we had discussed before and we could not find a form which would be the best for us. At last, we came up with the idea that we did not have to do anything defined, and that it was sufficient if we just met and all our meetings would be recorded by camera and then we would present them as videoart regardless of whether we would paint or just sit during these sessions. So the output would always be just video, its name based on the meeting’s number (starting from „Stretnutie 001“). We would be recorded from a distance so the video does not capture the sound of our conversation. Then I suggested that our first joint video could be presented at the exhibition „Jesť sa musí!“(„Everybody has to eat!“). We agreed to go to a restaurant and have a lunch. Camera would record us from the street for about an hour. The title should have been „Stretnutie 001“. We discussed this idea excitedly for a long time because it seemed to us very pure and simple. At this occasion, we photographed together at the balcony. It was our first common photograph which we wanted to use for the catalogue. In the end, we solved technical details and agreed to meet the following week and record the first video. During the whole meeting I did not feel the age being of any importance despite the fact that Julo was about 35 years older. The following week on Wednesday he did not call me and then I found out that he had died. Although we did not manage to realise a video for the exhibition and despite the fact that it was complicated to agree on this way of presentation I am happy that at least the artwork „Stretnutie 001“ was created. I would have felt very strange if this project was not presented at least once because I think it was a very good joint idea. To me, Július Koller is and always will be one of the greatest Slovak artists.


V stredu 8. 8. 2007 o desiatej som prišiel k Julovi Kollerovi na dávnejšie dohodnuté stretnutie. Rozprávali sme sa o našej spolupráci, o ktorej sme diskutovali už predtým, a stále sme nevedeli nájsť formu, ktorá by bola pre nás najvhodnejšia. Nakoniec sme vymysleli, že nemusíme nič konkrétne robiť, že stačí, keď sa budeme stretávať a všetky naše stretnutia nahrávať na kameru a potom to budeme prezentovať ako videoart bez ohľadu na to, či budeme na stretnutiach maľovať alebo len tak sedieť. Výstup bude teda vždy len video, jeho názov podľa poradia stretnutia (začínať sa bude od „Stretnutie 001“). Snímaní budeme z diaľky, aby na zázname nebolo počuť, o čom sa rozprávame. Potom som mu navrhol, že naše prvé spoločné video môžeme uviesť už na výstave „Jesť sa musí!“. Dohodli sme sa, že pôjdeme do reštaurácie a naobedujeme sa. Kamera nás pri tom bude snímať z ulice asi hodinu. Malo sa to volať „Stretnutie 001“. Ešte dlho sme sa nadšene o tomto nápade rozprávali, pretože sa nám to zdalo byť veľmi čisté a jednoduché. Pri tejto príležitosti sme sa navzájom odfotili na balkóne. Bola to naša prvá spoločná fotografia, ktorú sme chceli použiť aj do katalógu. Nakoniec sme vyriešili technické detaily a dohodli sa, že sa stretneme budúci týždeň a nakrútime prvé video. Počas celého stretnutia som nemal pocit, že by v Julovom živote a v našej komunikácii vek hral nejakú rolu, hoci bol odo mňa asi o 35 rokov starší. Budúci týždeň mi už v stredu nezavolal a potom som sa dozvedel, že umrel. Hoci sa nám nepodarilo zrealizovať video pre túto výstavu a hoci bolo komplikované dohodnúť sa na tomto spôsobe prezentácie, som rád, že vzniklo aspoň dielo s názvom „Stretnutie 001“. Cítil by som sa veľmi čudne, keby som tento projekt aspoň raz neprezentoval, pretože si myslím, že to bol veľmi dobrý spoločný nápad. Július Koller je a bude v mojich očiach jeden z najväčších slovenských umelcov.

Work With Model Work With Model

Work With Model 
2007/ 2008, C print on aluminium, 75 x 40 cm




Viktor Frešo fucked me, 2008, C print on aluminium, 75 x 40 cm





WORK WITH MODEL 03, 2008, C print on aluminium, 75 x 40 cm





Lady with Wings, 2008, print on aluminium, 75 x 40 cm





This is essential, 2008, C print on aluminium, 75 x 40 cm





Martina 19, 2008, C print on aluminium, 75 x 40 cm





please, please.., 2008, C print on aluminium, 75 x 40 cm





Red Frešo gobbled up everything, performance 2008 Red Frešo gobbled up everything, performance 2008

Red Frešo gobbled up everything, performance 2008 
performance 2008




Black Frešo gobbled up everything, performance 2008





Red Frešo gobbled up everything, performance 2008











Don't you think you're old? Don't you think you're old?

Don't you think you're old? 
2007, metal pipe, 120 x 4 x 5 cm






















Writings Writings

Writings 
2002/2007







Ďakujeme za všetko, čo ste urobili pre slovenské výtvarné umenie, 2007, print na hliníku, 60 x 80cm
Thank you for everything you have done for Slovak visual arts, 2007, print on aluminium, 60 x 80cm

„Ďakujeme za všetko, čo ste urobili pre slovenské výtvarné umenie.“ Niekto môže mať pocit, že Slovenská národná galéria ako inštitúcia toho pre ochranu a podporu slovenského výtvarného umenia urobila veľa, iný, že málo, a niekto, že nič. Nápisom som sa pokúsil ponúknuť ľuďom možnosť zamyslieť sa nad fungovaním tejto inštitúcie. V projekte som sa rozhodol zastávať neutrálny postoj, nakoľko pri tak širokej a komplikovanej téme, akou fungovanie Slovenskej národnej galérie bezpochyby je, nepovažujem prílišný radikalizmus za relevantný (hoci som toho schopný). Nechal som na každom jednotlivcovi, aký záver si pre seba vyvodí.

Thank you for everything you have done for Slovak visual arts.“ Some can have a feeling that the Slovak National Gallery as an institution did a lot for the protection and support of Slovak visual arts, some think that it was not much and some think it was nothing. By this inscription, I tried to offer people a possibility to think about the functioning of this institution. In this project, I decided to take a neutral stance as I do not consider excessive radicalism to be relevant in the case of the extensive and complicated topic of the functioning of the Slovak National Gallery (although I am capable of being radical). I let every person to derive his/her own conclusion.



 


Rád maľujem, 2007, print na hliníku, 60 x 80 cm
I like to paint, 2007, print on aluminium, 60 x 80 cm

Nápis „Rád maľujem.“ patrí do série textových autoportrétov. Ide o čo najjednoduchší záznam môjho vzťahu k výtvarným aktivitám, bez ohľadu na ich obsah a umelecký výstup. Fakt, že umelec tvorí napríklad v médiu maľby, môže byť dostatočným dôvodom na prezentáciu činnosti ako umeleckého diela. Všetky tieto aktivity sú pre mňa v prvom rade činnosti, ktoré mám rád. Ich pomenovaním ich posúvam do pozície artefaktu, pretože ako umelec prezentujem činnosť, ktorá je cestou k vzniku umeleckého diela, kde proces sa stáva samostatným artefaktom. Okrem nápisu som na výstave v Košiciach prezentoval nápisy „Rád sprejujem“ a „Rád oblepujem“, vždy realizované spomenutým médiom, teda sprejom či lepiacou páskou.

The inscription „Rád maľujem.“ („I like to paint“) belongs to the series of text self-portraits. It is the simplest possible record of my relation to visual art activities regardless of their content and artistic output. The fact that an artist creates, for example, in the medium of painting can be a sufficient reason for the presentation of this activity as a work of art. Above all, these are the activities I like. By naming them I shift them into the position of an artefact, because, as an artist I present the activity which is the way towards the creation of an artwork in which the process becomes a separate artefact. On top of this inscription, I also presented the following ones   „Rád sprejujem“ („I like to spray“) and „Rád oblepujem“ („I like to stick a tape“) at the exhibition in Košice; these inscriptions were always performed by the mentioned medium, namely by spray and sticky tape.


 



Ďakujem Bohu, že môžem vystavovať na Prague Biennale 3, 2007, print na hliníku, 60 x 80 cm
Thank you God that I can exhibit at Prague Biennale 3, 2007, print on aluminium, 60 x 80 cm

„Ďakujem Bohu, že môžem vystavovať na Prague Biennale 3.“ Nápis definuje niekoľko rovín vnímania textu ako umeleckého diela. A priori prezentujem autentickú výpoveď svojho vzťahu k Bohu, zároveň však reflektujem aj istú ironickú rovinu fungovania umeleckej prevádzky a možnosti prezentácie umelcov na prestížnych výstavných prehliadkach. Účasť umelca na prehliadkach tohoto typu vnímam ako súhrn náhod a vzájomných sympatií zaangažovaných voči potenciálne zúčastneným. Keďže som vedel, že kurátor výstavy je veriaci človek a s mojou prezentáciu na výstave nerátal, hľadal som slabé miesto v jeho osobnom prístupe ako človeka – a zároveň kurátora. Našiel som priestor, v rámci ktorého som s ním mohol manipulovať a zmeniť jeho rozhodnutie: na základe silného vzťahu k náboženstvu. Ponúkol som duchovný projekt, vďaka ktorému sa kurátor napokon rozhodol zahrnúť ma do výberu. Na základe toho, že som otvorene prezentoval vďaku Bohu za účasť na výstave, mal projekt veľmi pozitívne odozvy u organizátorov, ktorým prispel k primeranej masáži ega.

„Thank you God that I can exhibit at Prague Biennale 3“. This inscription defines several planes of the perception of text as a work of art. A priori, I present an authentic testimony of my relation to God, but at the same time I also reflect a certain ironic plane of the functioning of artistic operation and of a possibility of the presentation of artists at prestigious exhibitions. I view the participation of an artist in the exhibition of this type as a play of luck and mutual sympathies felt towards potential participants. Because I knew that the exhibition curator was a religious person and he did not intend to invite me to participate, I searched for a weak spot in his personal approach of a human being – and a curator. I found a spot which gave me a possibility to manipulate him and change his decision: on the basis of his strong relation to religion. I offered him a spiritual project thanks to which the curator decided to include me into his selection. Based on the fact that I openly presented my thanks to God for my participation in the exhibition the project brought very positive reactions from organisers due to my rubbing of their egos.



 


Veľkú piču viete o politike, 2006, print na hliníku, 60 x 80 cm
You know twat about politics, 2006, print on aluminium, 60 x 80 cm

Bol som prizvaný na účasť na výstave Czechpoint. Kurátorky výstavy ma oboznámili so svojím zámerom vytvoriť politickú výstavu a vyzvali ma, aby som reagoval na danú politickú tému. Keďže som presvedčený, že drvivá väčšina zúčastnených umelcov ani kurátorky výstavy nemali najmenšiu potuchu o tom, o čom skutočne vysoká medzinárodná politika je (rovnako ako ja a bežní ľudia, kŕmení sprostredkovanými informáciami z masmédií), považoval som za nutné oznámiť organizátorkám svoj názor o ich informovanosti, vedomostiach a s nimi súvisiacich výstavných zámeroch. Nápis „Veľkú piču viete o politike“ je adresovaný výlučne kurátorkám projektu a umelcom, ktorí na výstave participovali.

I was invited to participate in the exhibition Czechpoint. Exhibition curators informed me of their intention to create a political exhibition and asked me to react to the given political topic. As I was sure that a vast majority of participants and curators of the exhibition had no idea what the top international politics was really about (nor I or other common people fed by information from media) I considered it necessary to let organizers know what I think about their knowledge and related goals of their exhibition. The inscription  „Veľkú piču viete o politike“ („You know twat about politics“) is addressed only to the project curators and artists participating in the exhibition.


 



Som ¼ Maďar a som na to s ¾ hrdý, 2004, print na hliníku, 60 x 80 cm
I’m ¼ Magyar and I’m ¾ proud of that, 2004, print on aluminium, 60 x 80 cm

Projekt „Som ¼  Maďar a som na to z ¾ hrdý“ vznikol ako reakcia na televízne vystúpenie primátora mesta Žilina v októbri 2004.

The project „Som ¼  Maďar a som na to z ¾ hrdý“ („I’m ¼ Magyar and I’m ¾ proud of that“) arose as a reaction to the television appearance of the town mayor of  Žilina in October 2004.



 


Ja nemám rád Juraja Dudáša, 2004, print na hliníku, 60 x 80 cm
I don’t like Juraj Dudáš, 2004, print on aluminium, 60 x 80 cm

„Ber si to osobne.“ Spoločný projekt a následne výstava s názvom „Ber si to osobne“ mali ambíciu otvoriť diskusiu týkajúcu sa osobnej nevraživosti na českej a slovenskej umeleckej scéne. Motív sme hľadali kdesi v základoch ľudského konania, v pudoch. Sex ako fenomén, ktorý formuje osobné vzťahy ľudí zainteresovaných na pieskovisku umeleckej prevádzky. Koncepcia výstavy vychádzala z jasného definovania vzťahov medzi autormi a artikulovaním negatívnych emócii voči svojim kolegom. Každý z nás si vybral jednotlivca, ku ktorému mal v tom čase negatívny vzťah, čo následne vyjadril nápisom na stenu galérie. Na výstave vznikla spolupráca autorov Evžena Šimeru, Ondřeja Brodyho, Jiřího Skálu a mňa. Nevystupovali sme v pozícii umeleckej skupiny, ale ako kamaráti.

„Take it personally.“ The joint project followed by the exhibition under the name „Ber si to osobne“ had an ambition to start a discussion about personal antipathy at the Czech and Slovak art scene. We were searching for a motive somewhere in the basis of human behaviour, in instincts. Sex as a phenomenon forming personal relationships of people playing in the sand-pit of the artistic operation. The concept of the exhibition was based on a clear definition of relations among authors and on the articulation of negative emotions felt towards their colleagues. Each of us chose an individual with whom he had a negative relation at that time, which was then expressed as an inscription at the wall of the gallery. At this exhibition, the cooperation of authors Evžen Šimera, Ondřej Brody, Jiří Skála and me began. We did not act as an art group, but as friends.



 


Viktor Frešo, 2002, print na hliníku, 60 x 80 cm
Viktor Frešo, 2002, print on aluminium, 60 x 80 cm

V roku 2002 som sa zúčastnil na workshope, ktorý organizovali pražská Akadémia výtvarných umení a Chicagská akadémia umenia. Americkí kolegovia navrhli ako tému reklamu. Téma ma inšpirovala k realizácii diela, ktoré nechtiac započalo sériu textových projektov. Dvadsaťdva metrov dlhý nápis, obsahujúci iba moje meno, radikálne skomplikoval prezentáciu ostatných umelcov, nakoľko zabral takmer polovicu vyhradeného priestoru. Vo vzťahu k priestoru pôsobil podobne necitlivo ako väčšina reklamných billboardov. Krátko po dokončení sa ma americkí kolegovia snažili presvedčiť, aby som nápis odstránil. Našťastie – tento boj prehrali. Museli ho akceptovať a zmieriť sa s faktom, že v postkomunistickom Československu sú umelci schopní reagovať omnoho nekompromisnejšie, ako očakávali.

In 2002, I participated in the workshop organised by the Academy of Fine Arts in Prague and Chicago Academy of Arts. American colleagues suggested advertising to be its theme.  This theme inspired me to realise the work that started unintentionally as a series of text projects. A twenty two metres long lettering, containing only my name, radically complicated the presentation of other artists as it took almost the half of the assigned space. In relation to the space, it had a similar negative impact as majority of advertising billboards. Shortly after its completion, American colleagues tried to persuade me to remove the inscription. Fortunately, they lost their battle. They had to accept it and resign to the fact that artists in post-communist Czechoslovakia are able to react without less compromise than they had expected.

 

„I was here.“ „I was here.“

„I was here.“ 
2006/2007























„I was here.“
is a follow-up of the previous works from the area of self-portraits and works done in art groups, especially Fifty-Fifty group. The point is the inscription „Bol som tu“ at the gallery wall created immediately before the beginning of an exhibition. I have been dealing with so-called Eastern European thinking for some time (of course, the specification of the Eastern European thinking requires a longer discussion). I think that it is necessary not to separate this phenomenon from artworks. As the European art scene becomes united, this aspect has been fading away slowly and artists more often present themselves as cosmopolitan authors. The project cannot be presented otherwise than by a direct and truthful presence of its author and by his/her authentic gesture of writing. The fact that a gallery participates in the project (by inviting an artist, paying for his travel and accommodation) and then an artist writes „Bol som tu“ on the wall can look like unbelievable cheekiness of the artist but at the same time this act opens several very important levels of the intellectual perception of the artwork. Travelling is the key of this project concept. The effort to gain the biggest possible advantage at the lowest possible investment – thus minimum effort and maximum effect – is typical not only for so-called Eastern European thinking. Open acknowledgement of this type of thinking - the fact that the whole strategy is specified beforehand – brings the project on a very transparent and fair plane and it uses certain honesty and „politically correct“ openness typical for advanced democracies.
„Bol som tu.“ nadväzuje na predošlé diela z oblasti autoportrétov a práce v umeleckých skupinách, predovšetkým vo Fifty-Fifty group. Ide o nápis „Bol som tu“ na stene galérie, vytvorený bezprostredne pred začiatkom výstavy. Už dlhšie sa zaoberám tzv. východoeurópskym myslením (špecifikácia východoeurópskeho myslenia je, samozrejme, na dlhšiu diskusiu). Myslím, že je dôležité neoddeľovať tento fenomén od umeleckej tvorby. Tým, že sa európska umelecká scéna zjednocuje, sa tento aspekt pomaly vytráca a umelci sa prezentujú častejšie ako kozmopolitní autori. Projekt nie je možné prezentovať inak než priamou a pravdivou prítomnosťou autora a jeho autentickým gestom písania. To, že galéria participuje na projekte (pozve umelca, preplatí mu cestu a ubytovanie a umelec napíše na stenu „Bol som tu“), sa zo strany umelca môže zdať ako neuveriteľná drzosť, no zároveň sa tým otvára niekoľko veľmi dôležitých úrovní intelektuálneho vnímania diela. Pre koncept tohto projektu je kľúčové cestovanie. Snaha získať čo najväčšiu výhodu s čo najmenšou investíciou – teda minimálna snaha a maximálny efekt – je typická nielen pre tzv. východoeurópske myslenie. Otvorené priznanie takého typu myslenia – to, že celá stratégia je vopred pomenovaná – dostáva projekt do veľmi priehľadnej a férovej roviny a narába s istou čestnosťou a „politicky korektnou“ otvorenosťou, vlastnou pre vyspelé demokracie
What helps me when What helps me when

What helps me when 
2005

























Čo mi pomohlo, keď...
V tomto projekte ide o jeden z mojich najodvážnejších autoportrétov. Divákovi v ňom odhaľujem svoje najosobnejšie problémy a zároveň načrtávam spôsoby akejsi osobnej terapie, ktoré zvyknem aplikovať v rámci ich riešenia, veľmi pragmaticky definované vo forme tabuľky. Z môjho pohľadu ide o najintímnejšie problémy, s akými sa potýkam. Tým, že dané témy prezentujem otvorene, sa ich do istej miery zbavujem a oslobodzujem sa od nich. Čím viac ľudí o mojich slabinách vie, tým menej som z duchovného hľadiska zraniteľný a s pomocou okolia môžem svoje ťažkosti vyriešiť. Zámerom diela je dopriať divákovi možnosť prežiť spolu so mnou pocit, že zásadné problémy sa dajú riešiť, a umožniť mu zobrať si z galérie aj iný, než len vizuálny zážitok. Či už radu do života alebo stotožnenie sa s mojím problémom a jeho riešením.

What helped me when...
This project deals with one of my most courageous self-portraits. Here, I reveal my most personal problems to a viewer, and at the same time, I outline the ways of my personal therapy that I usually apply to sort them out, whilst these ways are defined very pragmatically in the form of a table. From my point of view, these are the most intimate problems I have encountered. By openly presenting these topics I shake them off to some extent and free myself. The more people know about my weaknesses, the less vulnerable I become spiritually, and with the help of people around me I can solve my problems. The aim of my artwork is to grant viewers a possibility to share with me the feeling that important problems can be solved and allow them to leave the gallery with another experience on top of the visual one. Whether it is my practical advice, or their identification with my problem and its solution.

Coca cola light Coca cola light

Coca cola light 
performance on MuseumsQuartiers, Wien, 2006



















Who is the King? Who is the King?

Who is the King? 
2003/2005




Photo by: Lucie Bíla





Photo by: Milan Lasica





Photo by: Dagmar Havlová





Photo by: Iva Janžúrová





Photo by: Jiří Korn





Photo by: Jiří Krampol





Photo by: Jožo Ráž





Photo by: Karel Gott





Photo by: Milan Kňažko





Photo by: Milan Knížák





Photo by: Mirek Donutil





Photo by: Meky Žbirka





Photo by: Marian Varga





Photo by: Richard Müller





Photo by: Hanka Zagorová





Photo by: David Koller





Photo by: Bolek Polívka





Photo by: Helena Vondráčková





Photo by: Václav Havel





Koncept Autor sa necháva sa fotografovať mediálne známymi ľuďmi Čiech a Slovenska. Slávna osobnosť sa stáva spoluautorom fotografie, na ktorej je Viktor Frešo v obleku - prototyp usmiateho mladého úspešného muža. História Projekt mojej diplomovej práce úzko nadväzuje na moju doterajšiu tvorbu, ktorú realizujem od začiatku svojho štúdia na vysokej škole. Témou projektu je autoportrét - téma, ku ktorej sa v rôznych obmenách neustále vyjadrujem. Dalo by sa povedať, že k autoportrétu sa mnohí umelci neustále vracajú napriek tomu, že ide o overenú tému. Žiadnemu autoportrétu totiž nemožno uprieť autenticitu - je autentický v rámci samotného zobrazenia umelca. Vo väčšine prípadov je to akási ulica nevedúca nikam inam než k sebe samému - ktorýmkoľvek smerom sa po nej vydáte. Téma je teda pomerne často v umení realizovaná, od renesancie až po súčasnosť, no v mojom prípade nejde len o zachytenie fyzickej podoby, ale skôr o prácu so sebaprezentáciou, sebapopularizáciou, až sebaglorifikáciou. V tejto práci sa z môjho pohľadu odráža niekoľko polôh.

1. Parazitovanie na popularite niekoho slávneho nemusí byť jednoznačne negatívne alebo pozitívne, je skôr akási overená cesta, alebo podkopávanie mediálnej politiky aj tým, že je s ňou narábané ako s tvárnym materiálom - ako je farba, kameň, či video. Je nastavením zrkadla plytkým a často skorumpovaným pravidlám výberu a manipulácii mediálnej slávy. Kľúčom k výberu jednotlivých osobností je ich mediálna popularita v rámci Československa. Mediálne prostredie je plné inšpirujúcich podnetov a ja sa doň rád situujem a prezentujem sa v ňom, čím prekračujem prah svojho ateliéru a realizujem sa v širšom kontexte.

2. Image - použitie úspešného image dnešnej doby. Oblek je médium samo o sebe. Človek prezentujúci sa v istom image môže často ľahšie dosiahnuť veci, o ktoré má záujem - či už v prostredí biznisu alebo kdekoľvek inde. Táto skutočnosť sa aj v mojom prípade preukázala. Oblek robí človeka sociálne prijateľnejším a dodáva vážnosť tomu, čo požaduje. Množstvo ľudí založilo svoju slávu či úspešnosť na image, a to aj napriek tomu, že za nimi často nie je nič a nikto.

3. Kurátorský projekt. Moja práca umožňuje niekoľko uhlov pohľadu. Jednou z možností vnímania je to, že v podstate ide o kurátorský projekt. Tým, že umelcov, ktorých vyberám, predstavujem ako fotografov a prezentujem v prostredí, v ktorom sa skoro vôbec nepohybujú, sa stávam kurátorom projektu. Kľúčom k výberu jednotlivých osobností je ich mediálna popularita v rámci Československa. Zámerne som si vyberal ľudí, ktorí sú rokmi preverenými osobnosťami; etablovanými umelcami a nie sezónnymi stars. Môj vkus a osobný pohľad na jednotlivých umelcov nehral rolu - moje vnímanie kvality ich tvorby muselo byt potlačené v prospech projektu. Nie je možné byť fanúšikom všetkých zúčastnených celebrít.

4. Autorstvo. Ďalšším veľmi dôležitým aspektom projektu je otázka autorstva a môjho vzťahu s daným človekom. V umeleckej praxi sa stretávame s rôznymi prístupmi k autorstvu, napríklad už v tvorbe minimalistov je idea, realizácia a prezentácia uskutočnená rôznymi ľuďmi. Iný človek projekt vymyslí a prezentuje, iný ho realizuje. V mojom prípade spolupracujem od idey, realizácie až po prezentáciu celého projektu spolu s konkrétnou osobnosťou, čím sa otázka autorstva posúva do značne inej dimenzie. Ja som autorom myšlienky, on je autorom fotografie, ja realizujem print fotografie, ktorú on realizoval tým, že stlačil spúšť, ja prezentujem jeho aj seba, keďže uvádzam pod fotografiou jeho meno. Naše pozície sú úplné rovnocenné - stávame sa autorskou dvojicou a to je v tomto projekte úplne zásadné. Medzi mnou a daným človekom sa odohráva spolupráca, ktorá často trvá len niekoľko sekúnd, pričom produkt týchto stretnutí je vlastne naše dielo. To, čo medzi nami vzniklo, je stretnutie, ktoré ma nesmierne obohacuje (a často aj dotyčnú osobnosť). Mám možnosť zažiť pár chvíľ jeho života, nasať jeho charizmu a inšpirovať sa okolnosťami a prostredím, kde sa stretnutie odohráva, prípadne v ktorom žije či pracuje.

V prvom rade robím prezentáciu svojich fotografií, ktoré fotografujú slávni ľudia. Nie je podstatná kvalita fotografií, ani ich vlastná tvorba, ale popularita a mediálna sila ich mena a osobnosti. Počas realizácie týchto fotografii som zažil asi najbohatší rok môjho umeleckého života. To, čo som s týmito ľuďmi zažil a videl, to, ako som sa k ním dostával a čo som z nich cítil, ma nesmierne obohatilo a to aj v prípadoch, keď ma niekto jednoducho odmietol fotografovať

 

 

Concept The author is photographed with media-famous people from the Czech Republic and Slovakia. In this way, a famous personality becomes co-author of a photograph capturing Viktor Frešo dressed in a suit, representing the prototype of a smiling, successful, young man.

History The project of my diploma work closely relates to my previous creative work, which I have been carrying out from the beginning of my university studies. The project concentrates on a self-portrait, representing a theme to which I continuously oriented all of my work in various modifications. Many artists generally often return to self-portraits, in spite of the fact that it is a well-trodden theme. This is because authenticity cannot be denied to any self-portrait, as it is authentic within the artist's presentation alone. In most cases, it is a route that does not lead anywhere else except to the artist himself, whichever direction he takes. This theme, therefore, is relatively often expressed in art, from the renaissance up to the present day. In my case, it does not just concern the capturing of physical appearances, but rather work with self-presentation, self-popularization and even self-glorification. In my view, this work reflects several aspects.

1. Parasitism on the popularity of a famous person is not expressly positive or negative; rather it is an approved method, or an under-mining of media policy, as it is treated as a malleable material, such as colour, stone or video. It sets up a mirror to shallow and often corrupted rules for the selection and manipulation of media fame. Media popularity within Czechoslovakia is the key for the selection of individual celebrities. The media environment is full of inspiring impulses and I like to situate and present myself in it, whilst crossing the door-step of my studio and realising myself in a wider context.

2. Image is used as a symbol of the present successful era. A suit, as a type of clothing, is a medium on its own. A person presenting oneself in a certain image may often more easily achieve the things he is interested in, whether in business or in other areas of life. This fact has also been fully demonstrated in my case. A suit makes a person more socially acceptable, giving respect to the issue that he requires. Many people based their fame or success on image, even though nothing and nobody stood behind them.

3. Curatorial project. My work allows several angles of view. One of the possibilities of perception is that it basically concerns a curatorial project. As I present the chosen artists as photographers, and in an environment they do not act in at all, I become the project curator. Media popularity within Czechoslovakia was the key that I have used for the selection of individual celebrities. I intentionally chose well-known and recognized celebrities and artists, instead of seasonal stars. Apart from that, my taste and personal view of individual artists was not substantial and my perception of the quality of their work had to be suppressed in favour of the project, as it is not possible to be a fan of all of the celebrities concerned.

4. Authorship. The question of authorship and my relation with the particular person forms another very important aspect of the project. In art, we find various approaches to authorship; for example, in the creative work of minimalists, the idea, performance and presentation is already carried out by various people. One person invents and presents a project and another one makes it happen. In my case, I cooperate with a specific personality from the idea, to the performance, up to the presentation of the entire project, whereby the question of authorship moves to a totally different dimension. I am the author of an idea; he is the author of a photograph. I ensure a print of the photograph that he made by pressing the trigger and I present him, as well as myself, as I state his name below the photograph. Our positions are completely equivalent and we come to form an author pair, this being the essential point of the project. Cooperation between me and the particular person often only takes a few seconds, whilst our joint work is basically the product that results from our meeting. This meeting and related links occurring between us really enriches me (and often also the person concerned), as I have the opportunity to experience some part of his life, absorb some of his charisma and be inspired with the circumstances and environment that the meeting is held in, or in which the person works or lives.

In the first place I present photographs of me taken by famous people. The quality of photographs or their own creative work is not the important element, but the popularity and media power of their name and personality.

During the performance of these photographs, I experienced the most fruitful year of my artistic life. That is what I experienced and, seen in connection with these people, how I got to them and what I could feel from them, it enriched me greatly in many ways, even in the cases when some of them simply refused to take photographs of me.


NY Bike collection NY Bike collection

NY Bike collection 
2003, Photo colletion